Stale dokola...
Rano sa budim s pocitom, že celý svet sa rúti.
Každý deň čakám, že to prejde, až sa mi hlava krúti.
Robím čo môžem, nech mi je lepšie, nech sa už vymotám z toho.
No aj ked nechcem a snažím sa stále, spomienok, tých je fakt mnoho.
Keď si aj navravím, že mi je lepšie, že robím kroky malé,
nič ma už neteší tak ako predtým, neviem sa zobudiť stále.
Keby niet koní tak už som na dne, a je to hlboká jama.
Ale aj tak keď na to tak pozriem, som a aj ostanem sama.
Dajte mi pokoj všetci múdri, čo máte vo všetkom pravdu.
Ja sa aj tvárim, že to mám v paži, robím si so seba srandu.
Ale jak doriti zabudnúť mám, to nech mi niekto radí...
Strčte si svoje správne reči, môžte ma všetci... mať radi!
basnicky
(Martin, 6. 12. 2011 13:57)