Kikušine výplody

Ako niektorí možno zaregistrovali, ikeď asi skôr nie, posledné tri týždne som strávila absolútne odrezaná od akejkoľvek civilizácie uprostred lazov Krupinskej planiny. Keď som sa včera vrátila späť do môjho milovaného trojizbáku na desiatom poschodí paneláku stojaceho uprostred Modranského sídliska, skoro ma na mieste otočilo. Napriek presviedčaniu svojho okolia a aj samej seba o opaku som bola úplne v stave vrátiť sa späť do tej "prdele" z ktorej som odišla a ostať tam bárs aj ďaľšie tri týždne. Samozrejme, po dôkladnej očiste mojej telesnej schránky, ktorá po troch týždňoch takmer bez teplej vody vyzerala značne zúbožene  ...

Ale návrat sa nekoná. Ostávam v mojej milovanej Modre a som zvedavá kedy mi tu z toho začne šibať .

Aby som vás, ktorí ma nepoznajú trochu uviedla do obrazu, už 5 rokov chodím do jedného nemenovaného tábora vo vyžšie spomenutej oblasti. Chodím tam každé leto, no tento raz som si to poprvý krát vyskúšala aj s tej druhej strany a to ako dajme tomu pomocná vedúca . Verte mi že moje predstavy o tejto činnosti boli veľmi skreslené. Čakala som nejaké to motanie sa na jazdiarni s detičkami, pár sútaží a kde-tu nejaký výlet. Bolo to ale úplne o niečom inom.

Prvý problém nastal, keď som sa musela preorientovať z táboráka na vedúcu. Kým som si uvedomila, že nie som v tábore ale v práci, bola polovica prvého turnusu preč . Svojej úlohy som sa ale zhostila statočne a všetky decká v zdraví prežili. Za moje relatívne hladké začlenenie do chodu ranča som názamne vďačná Zuzke, ktorá je v tomto ohlade už riadne ostrieľaná a v nemalej miere aj Auďovi, pretože mať na ranči chlapa nikdy nie je na škodu . Keď tak na to kukám, mám pocit, že v tom prvom týždni som bola relatívne zbytočná, ale v tej danej chvíli som to nezaregistrovala a to je hlavné .

Ďaľší týždeň keď nám všetci chlapi odišli, samozrejme po objasnení problematiky večerného zhasínania /ktorý istič som to mala vypínať??? /, naprávania a posúvania ohradníka na pastvine /len mi zabudli povedať že je vhodné vypnúť si predtým elektrinu / a podobných čisto neženských úloh na ranči ostal čistý babinec. Partia prišla skvelá no itak som prvé dni deprimovane kukala doblba a smútila za ľuďmi, ktorí po prvom turnuse poodchádzali. Toto bola ďaľšia situácia, ktorú som v tábore nikdy predtým nezažila. vždy som si odkrútila jeden týždeň po ktorom som doma ďaľší prerevala s tým že chcem ísť naspäť . Teraz som to revanie absolvovala na ranči keď práve decká neboli v dohľade, čiže zväčša na záchode alebo zalezená v kríkoch. Po pár dňoch však depresia prešla, pomohlo mi hlavne písanie, pri ktorom som dala von všetko čo ma najviac štvalo.

Ďaľší týždeň som mala problém obdobný keď mi odišla ešte aj Zuzka a ostala som na ranči cez víkend úplne sama. Verte, že som sa aj kvalitne bála. Sama žena uprostred lazov, to sa často nevídí, preto som to vyriešila 40 centimetrovou kudlou, ktorú som schovala pod vankúš . Vrelo odporúčam, taký nožisko veru vie dodať sebavedomie .

Tretí týžďeň začal jemne rozpačito pretože som prestriedala celú partiu. Odhladnuc od toho, že som robila vedúcu babám v mojom veku dopadol ten týždeň nad očakávania dobre. Veru, ten babinec stál za to, hlavne v Krupine na kúpalisku.

Uzavriem to ako fantastickú novú skúsenosť. Spoznala som kopu super ľudí a niekoľko skutočne výnimočných jedincov. A hoci som dosť často frflala na všetko okolo počnúc deckami a končiac koňmi, teším sa na budúce leto a dúfam, že budem mať možnosť sa tam ešte vrátiť.