Kikušine výplody

Hej, vidite dobre, konečne sa niekomu podarilo dostat ma z pohodlnej domacej fotelky od telky a knihy do sveta  /Luci, gratulujem/.

Úprimne povedané, moc sa mi tam nechcelo. Radšej by som sedela doma pri compe, ja lenivec  . Hneď ako som tam prišla, som však vedela, že robím dobre.

 Po strastiplnej ceste s obrovským balíkom ktorým som ohrozovala nevinné osadenstvo autobusu a ktorý obsahoval krásny darček ma na zástavku prišli vyzdvihnúť Lucka s Mariannkou. Napoli prišli, napoly dobehli /jahodnickym krokom / sme do chaty. Dorazila som, ako obyčajne, posledná.

Po večere a noci strávenej prevažne hraním st olného futbalu som sa odobrala do postele okolo stvrtej ak si dobre spomínam.

Po pár chabých hodinách spánku, kupodivu čerstvá ako rybička som sa obliekla a aspoň ako tak učlovečila, ako prvá zasadla k raňajkám /ja pažravec / a po nich som bola plná sily na zbieranie dreva na večernú opekačku. Keď bolo drevo nazbierané, vytiahli sme sa na terasu na slniečko a čakali, kým luckina mama upeče kačičku /ako sa to volala?? / a kuriatka.

Po obede sme sa vybrali kuknúť koníka Shaggyho do Lošonca. Lucka viac či menej nadšených chalanov zasvätila do tajov jazdeckého umenia a hoci ich radosť mierne kalili obavy o ich mužstvo, myslím že  si to celkom užili.

Večer nás poctili svojou prítomnosťou ďaľší návštevníci, Marek-pekelník založil oheň, opiekli sme si marshmallows či jako sa to píše a nešťastnému Zajovi sme vrazili do rúk gitaru.

Noc ubehla, a ja, nezvyknutá na ponocovanie som sa o pol piatej vybrala hore, užiť si aspoň chvíľu pokojného spánku v horizontálnej polohe. V priebehu noci Maťo obdržal fúzy  a získal niekoľko hodnotných fotiek. Upratali sme /okej, ja som toho moc nenaupratovala ale šak no.. / , odautobusili sa domov a tešili sa zo super víkendu.

Som hrozne rada, že som to  zažila a dúfam, že budem pozvaná aj nabudúce!

/Fotiek je len pár, dúfam, že nebudú nijaké námietky že som ich sem hodila /