Mozno by som potrebovala obcas trocha zrazit hrebienok :)
... musim uznat, ze uz mi to viac krat napadlo. Ked sa nad tym zamyslim, uz dlho som nebola sebakriticka. Pokusim sa vynimocne netlachat do vetra a rozpravat vecne a priamo. Neverim ale, ze sa mi to podarí :).
Vopred sa ospravedlňujem, ak nebudem písať s diakritikou.
Okej, takže o čo ide? Hej, som aká som a je mi momentálne naozaj fajn. Vážne, veď mám všetko, čo potrebujem.
Je mi až tak fajn, že to tuším ani nie som ja. Nie, že by som sa sťažovala, skôr naopak. Moje sebavedomie stúpa do závratných výšok. Mám kopu cieľov a niekedy zabúdam, že tá cesta k nim je milionkrat dolezitejsia (okej, vzdavam to s tou diakritikou, po tme to vazne nezvladam :P ). Zeniem sa za svojimi cielmi, na ktoré som sa upla po minulorocnom neprijemnom obdobi a ktore, ano, ma nakopli a donutili ist dalej.
Ale kde som vlastne ja? Odkedy mi zalezi na tom, co si o mne ludia myslia? Odkedy ma ovlada moja sutazivost a pri najmensom naznaku neuspechu sa rutim? Kto vlastne som, ze potrebujem za kazdu cenu byt vo vsetkom najlepsia?
Nie som dokonala, uzasna a uz vobec nie bezchybna. Proste som, a jedine co mozem, je robit to co robim (ci uz ma to bavi, alebo nie) ako najlepsie viem. Alebo ako najlepsie som schopna (do coho sa uz da zaratat aj to, ako velmi sa mi chce :) ). Nemusim byt najlepsia: Nemusim vynikat a nemusia zo mna vsetci padat na zadok.
Trocha skromnosti by mi neuskodilo.
Takze oddnes:
Nebudem od ludi ocakavat, ze sa zblaznia z mojej dokonalosti :P
Nebudem sa vyhovarat na to, ze mi nieco nejde, proste to budem skusat dovtedy, kym sa to nepodari.
Nenecham sa odradit tym, ze niekto iny je lepsi ako ja. Naopak, budem sa tym motivovat.
Nebudem sa bezhlavo rutit za svojimi cielmi, radsej si budem vychutnavat cestu, aj keby to malo znamenat, ze ta cesta sa tym predlzi.
Naucim drzat zobak vtedy ked nie je co povedat.
Prejavim uctu bodu cislo 5 a prajem Vam dobru noc :P