Osemnástka. Ako prosím??
no tak vážne, aké? lebo ja som si žiadnu zmenu nevšimla. Vyzerám viac či menej stále rovnako. Rovnako sa správam, rovnako sa cítim /ikeď všade sa prezentujem tým, že to s mojím zdravím ide dolu vodou
/.
Takže kde je tá sľúbená zmena?
Chystám sa na svoje prvé voľby. Úprimne povedané, nejak extra mi to žily netrhá ale keďže som bola odjakživa vedená k tomu aby som sa zaujímala o osud svojho národa, voliť sa chystám.
A čo taký vodičák? no ak mám byť úprimná, už aby som ho mala. myslím, že je to na tomto veku jediné pozitívum.
A negatíva?
Osemnástka je neuveriteľný psychologický moment. Či sa vám to páči alebo nie. Už to bude len horšie 
. Vážne, všetci zrazu od Vás čakajú veľké veci. Všetci si myslia, že s úderom polnoci okamžite dospejete.
Poviem to takto: Kašlem vám na vašu osemnástku. Ja mám stále ešte šesť a pol 
.
