Kikušine výplody

Taak a som dospelá ...

Že som si nič nevšimla... Nijaká zmena. Ešte to príde? No neviem.

Pozerám sa na seba do zrkadla. Vyzerám rovnako. Dve ruky, dve nohy... Cítim sa rovnako. Len trochu menej vystresovane.

Čakajú ma najdlhšie prázdniny v živote. Čo s nimi? Ubehnú ako voda, potvory a potom hurá na vysokú. A čo tam?

Prešiel zhruba rok odkedy som založila túto stránku. Takto pred rokom som sem napísala článok o blížiacom sa maturitnom ročníku. Dokelu, ale sa toho veľa udialo. Strašne som sa zblížila s ľuďmi, ktorých som predchádzajúcich 7 rokov nemohla miestami ani cítiť . Spoločne sme naplánovali a prežili stužkovú, dozvuky... Bili sme sa za naše pravdy na šialenom modranskom gympli, vypíňali prihlášky na vysokú, držali si vzájomne palce na príjmačkách... Sledovali sme, ako nás maturitný ročník zoceľuje, Dospievali sme. A ešte stále dospievame.

Mám ze sebou maturitu. O pár dní budem znovu, tak ako pred akademickým, stáť v telocvični, s tentoraz už s maturitným vysvedčením. Posledný raz prekročím prah modranského gympla.

Okej, nechcem byť sentimentálna. Život sa nekončí, naopak, začína sa. Otvárajú sa nám dvere všade tam, kde ich chceme mať otvorené. Treba len bojovať. Lebo život je krutý. No my máme výhodu, že sme to zistili už na škole, pretože aj modranský gympel je krutý .

A tak hurá na nich, natrime to všetkýcm, ktorí hovorili, že z nás nič nebude. Nech len kukajú, lebo my vieme, čo v nás je.

Však, OKTÁVA?