Moje blízke stretnutie tretieho druhu s klinickou depresiou 2
Prešiel mesiac a ja sa vraciam späť, aby som si pripomenula a urovnala svoje pocity. Zvíťazila som nad depresiou? A čo ja viem?
Asi by som mala zase raz navštíviť moju zlatú tetu doktorku, aby mi na túto otázku dala odpoveď.
Nech je ako chce, je mi lepšie. Pravdupovediac, pomohol mi tábor. Ten asi najviac. Pocit, že ráno sa vychniapem z postele a do večera nonstop fičím naplno, aby som o desiatej horko ťažko zahnala decká do postelí... a už absolútne ma netrápi, že neberiem lieky, lebo si na ne ani nespomeniem... no proste to bol asi ten štart, ktorý so potrebovala. Nemala som čas riešiť plače a ľutovať sa.
Keď už sme pri tom, nakopla ma asi aj pani doktorka. Papier psychiatrovi stále nosím v peňaženke. Natoľko ma vydesil, že som sa z toho zázračne dostala sama.
Po návrate z Hronoviec som si zrazu vedela vážiť maličkosti. Svätý pokoj, novú prácu a svoje kobylky, ktoré pre mňa urobili asi najviac zo všetkých- ktovie, či vedome. Bola som doma pár dní, v kolotoči práce a koní a potom som odcestovala do Čekoviec. Ďalšia osviežujúca sprška, už o dosť príjemnejšia, ako tá ľadová predtým. Bol to úžasný návrat- domov. Až vtedy som si uvedomila, čo všetko som za posledný rok zanedbala. A život bol znova krásny. Ako kedysi.
Vrátila som sa domov, čerstvá ako rybička. Týždeň som kydala, popri tom pracovala, tak som zase mala raz čistú hlavu (a špinavé telo).
Gól prišiel, keď sa zjavil. Hej, presne. Nebolo to len tým, že som sa odpútala. Ušla som. Ušla som od svojho najvačšieho problému. A keď som sa vrátila, stále bol tu.
Ale bola som už silnejšia. O málo, ale stačilo to, aby som to ustála. Ako tak.
Ale aj tak, po týždni doma a pravidelnom sledovaní zelenej guličky na fejsbuku som mala najvyšší čas znova zmiznúť. Našťastie boli opäť na programe Hronovce.
O kurze v Hronovciach napíšem samostatnú správu niekedy nabudúce. Je toho príliš veľa. Ľudí, zážitkov, vedomostí... A hlavne dojmov.
Každopádne to bola pozitívna relaxačná pecka ako sa patrí. Neviem si predstaviť lepšiu dovolenku.
A o to viac ma skolilo niekoľko faciek po návrate. Okrem tradičných a očakávaných, na ktoré som bola pripravená (alebo som si to aspoň myslela) prišli aj úplné a nečakané facky.
A zase som doma pridlho. Tie preplesky po návrate a pobyt v reálnom svete mi na nálade nepridávajú. Nie je príjemné vedieť, že nevydržím doma dlhšie ako dva týždne. Ešte že idem o pár dní do Walesu.
Každopádne, všetko prešlo, a ja sa snažím. Je mi fajn. Žijem, a znovu vidím, že to ide. A že na svete je fajn. Ale každý večer zaspávam a každé ráno sa zobúdzam s tým, že mi niečo chýba. Ten tam hore to pekne debilne vymyslel. Láska je naprd.
Komentáre
Prehľad komentárov
Many thanks! I value this!
dissertation abstracts https://custompaperwritingservices.com how to write a self evaluation essay https://dissertationwritingtops.com
umi thesis c48esx
(EugeneSef, 4. 4. 2023 22:45)