Sumár 2009
V roku 2009 som oslávila svoju osemnástku /okej, neoslávila, ale registrovala som, že bola /. Bol to rozhodne plodný rok, to musím uznať, aj keď teraz keď sa ohliadam, mám pocit, že to všetko bolo strašne dávno možno v inom živote ktorý som tusím ani nežila ja. Stalo sa toto:
Po upršanej blatitej jari, ktorú som venovala príprave na písomné matury, následných dotyčných maturách, ktoré by som si kľudne aj zopákla, hoci aj každý týždeň, konečne dorazilo leto. Áno, leto, také ako má byť, s teplami, komármi... a tak. Prifrčali ústne matury, ktoré celé išli tak nejak mimo mňa, keďže som celý akademický v pohode jazdila, a vlastne aj celý maturitný . Zmaturované, skoro výborne, tá dvojka zo sloviny, to mám za to flákanie, ale čo tam po tom?
Stála som na prahu najdlhších prázdnin vo svojom živote, a tie som si teda jaksapatrí užila. Teda, prekoňovala, ale to je synonymum .
V septembri som nastúpila na výšku, na stavebnú a áno, som normálna . A myslím si to ešte stále, napriek tomu, že už tam som nejaký čas. Nebude to medulízanie, to som zistila celkom skoro, a už som zistila aj to, že to bude čím ďalej tým horšie.. ale čo som si navarila... to si aj vyžeriem, tak mi treba .
A má tá škola aj pozitíva, nakopilo sa mi tam veľa úžasných spolužiakov, bez ktorých by tie prednášky a cviká boli teda fakt úplná otrava a ktorí mi spríjemňujú každý deň /pokial len deň na svf môže byť príjemný / ktorý tam presedím.
Popri škole bolo na kone o chlp menej času, ku koncu semestra až badateľne menej, ale ako sa hovorí, nikdy nemôžeme mať všetko čo chceme a treba si zvoliť priority. Znie to síce desivo, priam nechutne, ale mojou prioritou je výška, aj keď, preháňať to netreba.
Okrem školy a koní som prežila kopu iných vecí... teda kopu nie, ale pár ich bolo . Stále sa stretávam so svojimi super gymplovými spolužiakmi, na ktorých nikdy nezabudnem a budem len v dobrom spomínať. A aj keď ma občas chytá nostalgia za tým, čo bolo vlani, treba kukať len dopredu, lebo čo ak by mi niečo zaujímave ušlo?