Článkonožce-zaujímavosti
Článkonožce:
Článkonožce tvoria druhovo najpočetnejšiu skupinu živočíšnej ríše, ktorá obsahuje cca 75% zo všetkých živočíšnych druhov. Môžu mať mikroskopické rozmery, niektoré však môžu dorastať do dĺžky vyše 75 cm /kôrovce/.ich telo sa skladá z článkov, preto sa predpokladá, že sa vyvinuli z obrúčkavcov. Väčšina článkonožcov má telo zavesené na niekoľkých pároch článkovaných končatín, pričom podľa počtu nôh ich delíme na skupiny. Počet párov nôh je zvyčajne rovnaký ako počet článkov, výnimkou sú napríklad pavúkovce. U niektorých druhov sa predný pár končatín premenil a neslúži na pohyb.
Stonôžky majú zvyčajne približne 15 párov končatín. Niektoré tropické druhy dorastajú do dĺžky až 30 cm a sú dravé. Živia sa živočíchmi niekedy až veľkosti žaby alebo myši. Za ústami majú pazúrikovité jedové maxilipedy, ktorými chytajú a omračujú svoju korisť.
Zástupcovia triedy pycnogonida môžu mať nohy až 15 násobne dlhšie ako telo. Napriek tomu sa pohybujú veľmi pomaly. Majú zvláštnu anatómiu, nemajú žiadne osobité orgány na dýchanie alebo vylučovanie. Črevo a rozmnožovacie orgány majú natlačené v nohách.
Niektoré mnohonôžky môžu mat až 300 párov nôh. Vôčšinou sa pohybujú pomaly, majú však vyvinuté obranné mechanizmy proti predátorom, napríklad jedové žľazy vylučujúce kyanidy alebo chinóny v každom článku. Niektoré sa vedia zvinúť do pevnej guličky z chitínu.
Kutikula článkonožcov sa skladá z doštičiek pokrývajúcich telo. V miestach kde sa doštičky spájajú je tenšia a ohybnejšia, čo uľahčuje pohyb. Niektoré spoje, napríklad miesta kde sa pripájajú krídla hmyzu obsahujú pružnú látku rezilín, v ktorom sa ukladá enegia, ktorá sa účinne uvoľňuje a pomáha hmyzu lietať.
Vážky sa udržiavajú vo vzduchu vytváraním vírov a turbulencií. Majú štyri krídla, pričom mávajú striedavo predným a zadným párom. Krídlami pritom opisujú osmičku, v dôsledku čoho sa okolo nich vytvára vír, ktorý ich drží vo vzduchu, Vďaka vhodnej konfigurácií štyroch krídel môžu vážky letieť ktorýmkoľvek smerom bez toho, aby museli natočiť telo a dokážu sa aj vznášať na mieste. Keď sa však otáčajú, prednými krídlami zvyčajne zavadia o zadné, čo sa prejaví vrčivým alebo svišťavým zvukom.
Keď sa spriadačka jedovatá ocitne v nebezpečenstve , bráni sa jedovatými zbraňami. Jej uhryznutie je asi 15x toxickejšie ako uhryznutie štrkáča. Uhryznutie samice spôsobuje extrémnu bolesť, svalové kontrakcie, nevoľnosť a dokonca aj smrť. Samce sú oveĽa menšie, pre človeka neškodné, na malé cicavce však ich neurotoxín postačuje. Vyslúžili si prezývku "čierne vdovy", žijú v Amerike. Rozpätie nôh dosahuje 2,5cm, pri niektorých jedincoch 6cm.
Komentáre
Prehľad komentárov
Wonderful posts, Kudos!
writing the dissertation https://researchpaperwriterservices.com admission essay writing services https://homeworkcourseworkhelps.com
dissertation completion y99hfr
(EugeneSef, 5. 4. 2023 23:25)