Pearl Harbor
Japonská rozpínavosť a útok na Pearl Harbor
Pozadie útoku
Koncom 19. storočia začalo Japonsko podnikať vojenské výpravy s cieľom získať nové územia. Do roku už 1940 ovládali časť východnej Ázie a taktiež niektoré ostrovy. Japonci sa dostávali čoraz hlbšie do vnútrozemia číny. Používali kruté praktiky ako plienenie, drancovanie, znásilňovanie... Tieto skutočnosti vyvolali vlnu protestov, avšak vojensky číne nikto nepomohol. V USA pokračovala diskusia o tom, či sa do vojny zapojiť, alebo nie, ktorá však nikam neviedla.
Medzitým sa Japonci povzbudení Hitlerovými úspechmi pokúsili prerušiť Čínske zásobovacie línie. Proti tejto snahe sa postavila Veľká Británia, ktorá odmietla odstaviť tzv. Barmskú cestu, čo by znamenalo výrazné obmedzenie zásobovania Číny.
Američania sa nemohli ďalej len nečinne prizerať a konečne začali zbrojiť. V júli 1940 schválil kongres návrh na budovanie vojenského loďstva. Taktiež začali s hospodársou blokádou Japonska. Tieto opatrenia pobúrili Japonskú verejnú mienku. Doterajšiu nenávisť voči Rusom nahradila nenávisť voči američanom, ktorí sa stali nepriateľom číslo 1. Japonskí militaristi tlačili na vládu, aby pokračovala v dobývaní číny aj za cenu konfliktu s USA. V októbri 1941 premiér princ Fumumaro Konoe odstúpil a na jeho miesto zasadol generál Hideki Tódžó. Po nástupe do kresla premiéra Tódžó vyhlásil, že bude pokračovať v dialógu s USA. Mal však v zálohe ešte plán B. Jeho prípravou bol poverený admirál Isoroku Jamamoto, ktorý bol síce proti vojne s USA, ale do plánovania útoku sa pustil s plnou vervou.
Japonci predpokladali, že pokiaľ Hitler nebude porazený, Američania nebudú schopní sústrediť v Pacifiku dostatočné sily. Napriek tomu, že neskorší útok na americkú základňu Pearl Harbor dopadol pre Japoncou priaznivo, neskôr sa ukázalo ako veľmi Američanou podcenili.
Admirál Jamamoto sa pri plánovaní inšpiroval útokom sira Andrewa Cunninghama na Talianske loďstvo, ktorý 11 novembra 1940 vyslal z lietadlovej lode v stredozemnom mori lietadlá, ktoré napadli Talianske lode priamo v prístave. Jamamota tento útok doslova fascinoval.
Aj Američania si však všimli Britský útok a začali sa obávať o svoje lode ktoviace v prístavoch. Minister vojny Henry l. Stimson varoval velitela Tichomorského loďstva na Havajských ostrovoch, admirála Kimmela na hroziace nebezpečenstvo, ten však hrozbu podcenil a nevykonal prislušné opatrenia.
Útok na Pearl Harbor
Posledné dni pred útokom zachytili Američania niekoľko podivných, pravdepodobne kódovaných správ, ktorým však nevenovali pozornosť. Japonci mali ohromné šťastie, pretože často chýbalo málo k tomu, aby ich plán odhalili.
Japonské lode sa doplavili až k havajským ostrovom, kde skrytí čakali na rozkaz k útoku. 7. decembra 1941 o pol šiestej ráno sa lode japonskej flotily pripravili na štart lietadiel prvej útočnej vlny. Keď sa tieto lietadlá neskôr blížili k ostrovom, zbadali vojaci Joseph Lockhart a George Elliot , ktorí obsluhovali radarovú stanicu na obrazovke početnú skupinu neidentifikovaných lietadiel. O 7.10 h. Elliot upovedomil velitellstvo, kde usúdili, že ide o americké lietadlá B-17 prichádzajúce z pevniny.
O 7.49 korvetný kapitán Micuo Fučida vyslal úderným silám dohodnuté heslo Tora Tora Tora /tyger,tyger,tyger/, ktoré zanamenalo, že Američania plány na útok neodhalili a že sa vydaril moment prekvapenia.
O 8.00 začali padať prvé bomby na Wheeler Field, 8 mil od Pearl Harboru. O niečo neskôr začali Japonci bombardovať Bellows Field, Fordov ostrov a letiská Hickham, Bellows a Ewa.
O 8.50 vzlietli lietadlá druhej útočnej vlny.
O 10.00 sa začali lietadlá prvej útočnej vlny vracať a pristávať na lietadlových lodiach. Korvetný kapitán Fučida,ktorý ešte do jedenástej lietal nad ostrovmi a odhadoval škody, ktoré američanom spôsobili, pristál na lietadlovej lodi Akagi o 13.00. Diskutoval s admirálom Nagumom o vyslaní tretej vlny, snažil sa ho presvedčiť, avšak Nagumo sa domnieval, že urobil všetko, čo bolo jeho úlohou a rozhodol sa ďaľší útok nepodnikať.o 13.13 Akagi vyslala správu ostatným plavidlám úderného zväzu, že japonské sily sa sťahujú.
Američania pri útoku prišli o 2 bojove lode, Arizona a Oklahoma, dalšie 4 boli poškodené. Dalej boli poškodené 3 ľahké krížniky,zničené alebo ťažko poškodené boli 3 torpédoborce, 165 lietadiel a 4 neozbrojené B-17ky.
Otázky:
- Ako sa vzoprela Veľká Británia proti snahe prerušiť čínske zásobovacie línie?
- Čím sa inšpiroval Jamamoto pri plánovaní útoku na Pearl Harbor?
- Ako zneho japonské heslo, ktoré znamenalo, že američania neodhalili ich plány?
Použitá literatúra:
Michael Borovička, Pearl Harbor 1941, OTTOVO nakladatelství s.r.o., Praha, 2001
Komentáre
Prehľad komentárov
Thanks! Wonderful information.
can t write my essay https://studentessaywriting.com cheap custom essays https://researchproposalforphd.com
writing essay scholarships o59cmk
(Gregoryflede, 6. 4. 2023 19:26)